Ako som začala behať?

Dnes je už to pre mňa priam NEUVERITEĽNÉ, ale “klasické” 12 minútovky na základnej škole boli pre mňa vyslovene trápením a nekonečne dlhým časom, uff-uff-bleeee! :o)

…všetko to začalo na strednej škole. Mala som atletickú postavu, výbušnú povahu, dlhé nohy, ruky až po zem, chcela som to nejak využiť. Pri našom sídlisku boli ideálne podmienky pre beh. Často som tam chodila na dlhé prechádzky so psom… Počas mojich vychádzok som stretávala veľa bežcov, medzi nimi aj môjho otca…ktorý ma v jeden krásny piatkový deň vytiahol "zabehať si". Neviem prečo som sa rozhodla že pôjdem, ale začala som behať …najprv 500 metrov, 3 km , 8 km, 10 km (akým tempom som pre istotu už zabudla, ale marí sa mi, že šprint to nebol)…Začalo sa mi to páčiť, cítila som neopísateľnú voľnosť, psychickú vyrovnanosť a pohodu…ale ešte neprišiel ten správny čas na to, aby som sa začala behu serióznejšie venovať.

Keď som bola prvý krát – ako diváčka – na Košickom Maratóne Mieru, očarila ma atmosféra, ktorú dokázali vytvoriť diváci bežcom. Ešte viac ma ale fascinovali bežci! Netušila som, čo to obnáša pripraviť sa na preteky a obzvlášť na takú disciplínu akou je maratón či polmaratón, ale bola som presvedčená, že na MMM sa raz postavím na štart ako bežec, a  že chcem si vychutnať ten pocit víťazstva a šťastia po dobehnutí :o).

Prišli vysokoškolské roky, beh sa dostal do pozadia, venovala som sa iným športovým aktivitám, aerobic, jóga, plávanie…až kým som sa nedostala na študijný pobyt do Dánska. Zima, depresívna škandinávska architektúra, samota, horibilné ceny, zo svojho mesačného grantu som si nemohla dovoliť taký "luxus" ako fitko či plaváreň... Pravidelný pohyb mi však nesmierne chýbal (fyzicky aj psychicky): a tak som začala seriózne trénovať, behať. Hovorí sa, že si človek potrebuje prevetrať hlavu. A presne o to išlo aj mne. Cítiť vietor na tvári, na rukách a nohách, tvrdú zem pod nohami. Počuť svoj dych a svoje kroky. V hlave som si robila poriadok, začala som inak myslieť a konať, stanovila som si nový rebríček hodnôt, nové cieľe.

Prvé preteky v rámci bratislavského maratónu s dĺžkou 5 km som absolvovala v roku 2008. Čas som mala celkom slušný, bola som na seba hrdá! Ďalšie preteky boli behy na 10 km, štafety, Národný beh Devín…a! v októbri 2011 prišiel aj  vysnívaný košický polmaratón :o))) Nezabudnuteľný zážitok na celý život. Odvtedy sa mi podarilo zabehať ešte jeden polmaratón v Bratislave a momentálne sa pripravujem v poradí na svoj 3. polmaratón v rámci ČSOB Bratislava, ktorý je už o necelé 2 týždne, woooooooow!!!

Mám ešte jeden nesplnený sen…odbehnúť celý maratón: zdravo a šťastne...

Moja rada pre Vás: pamätajte si, že začať nie je ťažké, ťažšie a rozhodujúce je vydržať.  ;o)

Prvá medaila

Ak sa ti tento príspevok páčil, klikni dole na "Páči sa mi to" - pomáhaš zvyšovať návštevnosť blogu. Ďakujem. :)

  Be Fit - Be Yourself - Be Happy

Otázka do plénu: Aké sú Vaše športové začiatky?